Karol Voltemár: Môj domov je momentálne svet

S cykloturistikou začínal na Slovensku a prvú zahraničnú expedíciu absolvoval s kamarátom v roku 2004. Prešiel naprieč Bulharskom a v priebehu 23 dní najazdil viac než 1 700 km, navštívil národné parky Rila a Pirin, zdolal pohoria v Srbsku a nad Sofiou. Reč je o Karlovi Voltemárovi, ktorý je aktuálne známy projektom World Bike Travel (o ktorom sme prednedávnom zverejnili report po 30 000 km) - jedná sa o sólovú expedíciu na bicykli okolo sveta, kde má plánovaná trasa približne 80 000 kilometrov, prechádza cez viac ako 50 krajín a trvá vyše 3 roky.

Ako vznikol nápad precestovať svet práve bicyklom, a čo Ťa viedlo k výberu konkrétnych krajín trasy?
„Pôvodná myšlienka sa formovala časom a je to výsledok toho čo som robil, čo mám rád a mojich skúseností. Je to výsledok cestovateľských snov a výziev, ktoré čakajú každého, kto sa vydá na kratšiu, či dlhšiu cestu. Nakoniec sa z myšlienky stalo rozhodnutie a postupná príprava projektu, ktorý nazývam World Bike Travel. Samozrejme už som predtým cestoval vyše 10 rokov nielen na bicykli a mal veľa skúseností s outdoor pobytom, ktoré sú nevyhnutné na takejto ceste. Bicykel je hlavne dopravný prostriedok. Cesta má ukázať, ako aj zdanlivo náročné veci sú realizovateľné.”

Cestuješ rád sám, alebo len nevieš nájsť niekoho podobnej dobrodružnej povahy pripraveného ísť do dlhodobých projektov?
„Cestujem rád aj sám, aj s príjemnou spoločnosťou (najčastejšie Heni - moja priateľka), ale ak stretnem niekoho v pohode a neťahá to dole, tak je to určite lepšie, cestovať vo dvojici. Samozrejme je ťažké niekoho nájsť. Človek musí byť odhodlaný, musí veľa obetovať a investovať, čo je ochotný málokto. Cesta nie je lacný špás a ľudia majú na Slovensku radšej istoty.”

Karol Voltemár: Môj domov je momentálne svet

Za všetky svoje doterajšie kilometre, v ktorej krajine si si to najviac užíval, ktorá Ťa v živote najviac inšpirovala, a ktorá naopak sklamala Tvoje očakávania?
„Určite je veľa krajín, ktoré ma inšpirovali či zaujali. Inšpirácie nachádzam každý deň a to je na ceste to najlepšie. Vidím ako sa to dá, aj nedá, čo funguje, nefunguje. Stretávam sa s ľuďmi a je to inšpiratívne čo ľudia robia. Krajina, ktorá sa mi páčila aj ľudsky aj ako krajina bolo Turecko, Austrália, Nový Zéland. To sú moje top 3. Čo sa týka očakávaní asi Irán, kde som čakal trošku viac od ľudí.”

Rozlišuješ popri ceste aj mentalitu ľudí, ktorí v krajine žijú? Vplýva podľa Teba krajina, podnebie, história, kultúra na charakter ľudí?
„Áno samozrejme, ľudí vnímam silno, lebo som na nich odkázaný. O tom akých stretnem. Na charakter ľudí vplýva takmer všetko. Najviac na ľudí vplýva miera slobody v danej krajine a režim, ktorý tam panuje. Silné režimy využívajú propagandu, držia ľudí jednoduchých, hlúpych a pritom z istej vrstvy svojich posielajú na štúdium do zahraničia. To sa potom odrazí aj na ľuďoch. Najviac si cením na ceste priateľských ľudí, nápomocných, to vie pomôcť vo veľa situáciách. Najmenej arogantných, falošných a hlúpych, ktorý si nevážia ľudský život.”

V čom spočíva Tvoja príprava na cesty? Koľko kilometrov denne plánuješ prejsť za optimálnych podmienok?
„Na krátku cestu sa netreba nejako extra pripravovať. Stačí vyraziť na bicykli alebo akokoľvek. Cestovanie môže byť na bicykli fyzicky a psychicky náročné a príprava to vie jednoducho odľahčiť. Vždy som mal najazdených aspoň 5000 km predtým ako som sa niekam pobral. Umožní si to lepšie vychutnať krajinu a zážitok z cestovania a nielen bojovať so sebou samým. Na ceste chodím od 50 do 234 km, závisí to od rôznych podmienok.”

Na ktoré z krajín, kde si ešte nebol, sa tešíš najviac?
„Určite na Indonéziu, lebo je to pre mňa taká veľká neznáma a celé to je vlastne o objavovaní neznámeho. Potom na Južnú Ameriku, určite to bude zaujímavé.”

Žiješ dlhodobo na Slovensku, alebo v jednej krajine neobsedíš? Považuješ sa za nomáda? Vieš si predstaviť stabilný domov, alebo za svoj domov považuješ svet?
„Cestujem 18 mesiacov, ešte plánujem ďalších 22, ak sa nič nepokazí a nestane. Vystriedal som taký viac menej klasickejší život, len s tým, že som trošku viac cestoval aj predtým. Môj domov je momentálne svet.”

Mal si niekde špecifický, priam bizarný, problém s políciou/úradmi, na ktorý si nebol pripravený, pretože si si takú situáciu ani nevedel predstaviť? Ako to dopadlo?
„Mal som problémy s vízami v Iráne, potom v Uzbekistane. Zavreli nám agenta, čo nám vybavoval víza a nakoniec sme to ledva vybavili v deň odletu 5 hodín pred odletom lietadla.”

Píšeš/fotíš popri cestovaní veľa alebo si ten typ, že radšej prežívaš momenty a ukladáš do pamäte?
„Píšem si denník, ak stíham a fotím. Občas aj niečo natočím kamerou, viď môj YouTube kanál. Určite chcem mať takúto cestu zdokumentovanú, aby som mohol spraviť nejaký výstup. Napríklad ako moja kniha z prvého roka cesty World Bike Travel Chronicles I, ktorá má 532 strán. Momenty užívam priebežne, ale niekedy si treba aj na ceste oddýchnuť.”

Stalo sa Ti niekedy, že si svojim nadšením strhol cudzinca a pridal sa na kus cesty k Tebe?
„Pridal sa ku mne Helmut, ktorý bol na svojej ceste po Ázii a cestovali sme spolu 5 mesiacov, čo nie je málo a mali sme fajn zážitky.”

Zažil si na cestách naozaj nebezpečnú situáciu? Alebo niečo tak negatívne, že si pomýšľal na ukončenie tripu?
„Mal som nehodu v Iráne. Padol na mňa traktor z hora, ale život mi zachránilo 20 chlapov a bicykel, ktorý to tých 30s udržal, ale veľa z neho bolo zničeného. To bol najťažší moment na ceste. Dostať sa späť do cestovateľského módu so zranením a prebicyklovať s „jednou“ nohou do Taškentu. Stálo to veľa energie, boja s políciou, súdmi, nemocnicou, púšťou, ale nakoniec sa to podarilo. Predsa len cestovať je pre mňa jednoduchšie ako necestovať teraz.”

Predpokladám, že prídu okamihy, keď už naozaj pri šlapaní do pedálov nevládzeš, čo máš vtedy ako motiváciu, ktorá Ťa ťahá, že sa neotočíš, nezastaneš, ale pokračuješ ďalej?
„Skôr je to taká zotrvačnosť. Pustím si hudbu, oddýchnem si na chvíľku alebo začnem nad niečím premýšľať. Ak nevládzem, je to viac o psychike, keďže fyzicky som na tom dobre až na občasné nehody a s tým súvisiace zranenie. Potom je to chvíľku ťažšie.”

Máš s cestovaním okrem spoznávania a zažívania dosiaľ nepoznaného spojené aj ciele ako spoznať svoje hranice, posúvať ich, kreovať svoju osobnosť? Zmenilo, respektíve mení Ťa cestovanie? Vytvoril si si priateľstvá, ktoré vydržali aj roky a diaľky?
„Nemení to priamo mňa, ale skôr môj pohľad na svet. Riešia diametrálne iné veci, ako by som riešil doma a to je dobré. Iný pohľad na život, na svet a na malé drobnosti. Posúvam sa aj fyzicky, psychicky a cesta ma posilňuje. Samozrejme, k tomu treba mať trošku systém. Na ceste som stretol veľa skvelých ľudí a čas ukáže, kto za čo stál a stojí.”

Vieš si predstaviť, že by si necestoval, alebo že by si vymenil dopravný prostriedok?
„Teraz nechcem myslieť na necestovanie a dopravný prostriedok mením priebežne, treba aj oddychovať. Balans je v živote to najdôležitejšie.”

Ďakujeme za rozhovor a prajeme veľa úspechov!

Pre viac informácií o ceste sledujte stránku World Bike Travel alebo facebookovú stránku expedície.

Profilová fotka
Tento článok bol pridaný redakciou magazínu eCESTOVATEL. Ak máte záujem pridať sa k redakcii magazínu, napíšte nám e-mail, alebo zašlite súkromnú správu.
cron